Secretum de Morgaine

Už dávno som sa prestala hádať s mojimi priateľmi – psíčkarmi – ktoré zvieratko je krajšie, milšie, užitočnejšie, jednoducho najlepší maznáčik. Zmierila som sa s predstavou, že nie všetci sú nadšení obdivovatelia mačiek. A je to tak lepšie, každý nech si chová také chlpaté zvieratko, ktoré najviac miluje, v tom je krása tohto sveta, máme rozdielne názory a nimi sa dopĺňame.

Ale to mi, samozrejme, nezabraňuje vyliať si tu srdce a vyspevovať nadšené ódy na moje najmilovanejšie domáce zvieratko - mačičku :-). Už to bude bezmála 10 rokov, čo sa súčasťou našej domácnosti stalo štíhle (ehm, o tom by sa dalo polemizovať :-)), elegantné stvorenie s nádherným pohľadom.

Mačka domáca, lat. Felis sivestris domesticus. Anatomická stavba? Dĺžka gravidity? Choroby? Nie, v tomto článku by som rada predstavila mačku tak, ako som sa ju naučila vnímať za to dlhé obdobie, počas ktorého sa mačka stala neoddeliteľnou súčasťou môjho života.

Ako sa to teda všetko začalo? Jeden jesenný deň, kedy sa celá moja rodina trápila s kopaním zemiakov v záhrade, si k mojej babke prisadla krásna čierno-biela cica, uprela na ňu svoje prekrásne oči a bolo to, najstarší člen našej domácnosti prepadol tomu čaru a bolo rozhodnuté, mačka u nás ostáva. Dostala klasické dedinské meno pre mačku Mica a mačacia história v našej domácnosti sa začala. Za tých 10 rokov, ktoré uplynuli od nášho prvého stretu s touto potvorkou, si u nás našlo svoj domov veľa mačacích najdúchov. V terajšej dobe mi nervy pijú Izolda, Amatér a Morgana.

Vždy sa to začalo mačiatkom, ktoré ma neuveriteľne nevinný pohľad, no zároveň sa v ňom skrýva kus šibalstva. Vymýšľa, nedá pokoja, človek aby sa obrnil herkulovskou dávkou trpezlivosti a nervov. A v dospelosti to nie je inakšie.

Mňauká „takto“ – to chce jesť. Ale zamňaučí „inak“, tak to sa chce škrabkať. Keď ste ospalí a radi by ste si oddýchli, tento domáci miláčik – hraničiaci s domácim tyranom – sa v tom momente rozhodne, že to nie je správna chvíľa na relax, a bude vás obhrýzať zo všetkých strán, len aby dal najavo svoju nadradenosť. A to nehovorím o mačacích náladách. V jednej momentne sa maznáte, avšak po sekunde sa vaša ruka stala obeťou brutálneho útoku zúbkov ostrých ako ihličky.

Mačky sú neuveriteľné stvory, ktoré si narozdiel od psov svojich obľúbencov nevyberajú podľa času, koľko s nimi daná osoba strávi, ale podľa vlastných, ťažko zadefinovateľných kategórií. Môžete sa aj potrhať s prejavmi lásky, mačka si vždy vyberie niekoho iného :-), komu najviac prejaví svoju ochotu tváriť sa civilizovane. A to je vec, ktorú na nich milujem asi najviac – okrem huňavého zimného kožúška.

Pretože nech je mačka náladová, prefíkaná, nech jej metódy pri hre na schovávačku sú vycibrené do absolútnej dokonalosti, že ich nenájdete ani po týždni, nech jej spôsoby pri získavaní pochúťky z vášho stola sú akokoľvek precízne a na 100% účinné, nech je ich technika rozdriapania vecí vyšperkovaná škodoradosťou, všetky starosti, ktoré so sebou prináša chov mačky, sú bezpodmienečne prevalcované radosťou. Aké je to blaho na duši, kedy vám po ťažkom dni do náruče skočí mačka a s odovzdanosťou spustí svoj koncert pradenia. Keď sa s dekou vytrepete do záhrady, ľahnete si a necháte slnko svojimi lúčmi hladiť vašu tvár, k dokonalosti chýba už iba mačacie stvorenie, ktoré sa pri vás uvelebí do klbka a vysiela pozitívnu energiu vaším smerom. Dokonalý obraz synchronizácie a pohody, recept proti depresii.

V zvieracej ríši som nenašla zvieratko, ktoré by mi k srdcu prirástlo viac ako mačka. Preto verím, že spoločnú históriu si budeme spolu písať ešte dlhý čas.

PS: Pripájam fotky mojich maznáčikov.

Najstaršia mačka Izolda, matka Amatéra a Morgany

Amatér a jeho pokusy na mŕtvej sliepke

Moja najmilovanejšia Morgana