Snažila som sa, boh mi je svedkom, ako veľmi som sa snažila. Ale nešlo to, jednoducho to nešlo. Nech ma skántria všetky vyššie mocnosti tohto sveta (alebo húf virtuálnych Twilight fanyniek čakajúcich niekde za rohom), no musela som siahnuť k najhlbšiemu dnu mojej podstaty, aby som s vypätím všetkých fyzických aj psychických síl nevypla prehrávač a radšej sa nevenovala zvyčajne unavujúcemu bifleniu sa nemeckých slovíčok, ktoré mi v porovnaní s dívaním sa na Twilight pripadalo ako tá najzaujímavejšia činnosť, akú si len viem predstaviť.
Musím sa priznať, že fenomén okolo knižnej predlohy z pera spisovateľky Stephenie Meyer, ktorá býva označovaná za americkú J. K. Rowlling, ma nijako nezasiahol, jej existenciu som registrovala až po kamarátovom naliehaní, že je tu kniha, ktorá ma bezpodmienečne zaujme. Až potom sa mi do povedomia dostalo, aký obrovský rozruch táto kniha spolu s pokračovaniami vyvolala, pár minút na googli ma nenechalo na nijakých pochybách, že mám česť s popkultúrnou záležitosťou na 96% orientovanou pre (nielen) vekovú skupinu, do ktorej na niečiu veľkú smolu žiaľ už nepatrím.
Aby som neranila kamarátove city, rozhodla som sa poobzerať na nete po e-booku (ak by sa stal zázrak a mne by sa to zapáčilo, pravdepodobne by som si zohnala aj skutočnú, hmatateľnú verziu. Ešteže na zázraky neverím) a zbavená predsudkov som sa pustila do čítania. Nejdem tu opisovať, aké pocity som zažívala, keď som sa prehrýzala stranami, pričom som mala pocit, že čítam niečí denník (čo kto kedy robil, čo jedol, ako sa obliekol), pre istotu som radšej nepočítala prevrátenia očami alebo niekoľkými otáznikmi vyšperkované WTF. Pri čítaní tejto miestami zručne napísanej, celkom slušnú atmosféru vytvárajúcej, no v niektorých momentoch neuveriteľne banálnej, naivnej (vierohodnosť dialógov sa z mojej strany pohybovala okolo bodu mrazu) knihy som banovala, že mi nie je 14, jedine vtedy by som si ju naplno vychutnala (asi). Priznávam, nedočítala som ju, nemám na to síl. Vzápätí som si zohnala film, aby som sa mohla priblížiť aspoň čiastočne k pochopeniu, prečo je to tak úspešné, keď sa mi to cez knihu neveľmi darilo.
Odpustite mi tento zdĺhavý úvod, ale bolo to potrebné na ilustráciu mojich pohnútok, ktoré ma viedli k pozretiu tohto snímku, ktorého sequel má odklepnutú premiéru už v novembri tohto roku!
V príbehu sa na začiatku stretávame s Bellou Swan – stvárnila ju sympatická Kristen Stewart, asi jediný skutočný dôvod, prečo sa na tento film podívať - ktorá sa presťahuje zo slnečného Pheonixu pod mraky malého mestečka Forks v štáte Washington. Ok, malú hodinu geografie máme za sebou, prezentačku s hlavnou hrdinkou tiež. Práve začiatky, kedy sa ako novoprišelec do uzatvorenej komunity stretáva s okolím a postupne sa zoznamujme so školou, rovesníkmi, sú najzaujímavejšie momenty celého filmu. Scéna, kedy sa po prvýkrát stretávame s Edwardom Cullenom – zahral si ho Robert Pattinson, neznáma tvár, ktorá prerazila vďaka svetovej popularite Harryho Pottera - vyvolá mierny náznak úsmevu.
Ale potom nastáva pravé peklo. Samotná snímka má bezmála 2 hodiny, ale ako na truc sa pomaly 1 a ½ hod nielenže nič nedeje, no neobjaví sa ani ň, čo by diváka predlohu neznalého malo priviesť k záveru, že sa možno nakoniec aj dočká nejakého toho deja. Ak samozrejme nerátame tie ustavičné uhrančivé pohľady, ktoré po Belle vrhá jej milovaný Edward a na striedačku ona po ňom. Na scénu vystupuje motív zakázanej lásky (teoreticky), lebo milý Edward tak trošku nie je človek a jeho chute sú... nebezpečné.
Kniha je vnútorným monológom Belly písaný v ja-rozprávaní. Momenty, kedy spisovateľka na troch stranách nadšene opisuje, aký úchvatný, dokonalý a ja neviem ešte aký super Edward je, film ponúkne emocionálne prázdny kukuč – a to je všetko. Čo v knihe viac-menej fungovalo pri zdanlivom vytvorení atmosféry a „vtipnom“ odľahčení situácie, sa vo filme vôbec neukazuje. Nijakú špeciálnu chémiu – okrem spomínaného začiatku – medzi Bellou a Edwardom som nezachytila. Nebudem sa tváriť, že on by patril medzi typy hercov, ktoré si viem predstaviť ako osudovú lásku teenegerky v kvázi hororovom filme. Nech sa nik na mňa nehnevá, no v nestráženej chvíli som mala pocit, že sa dívam na mladšiu verziu Matta LeBlanca.
Po poldruha hodine nudy a zisťovaní, kto je aký živočíšny druh a kto koho má resp. nemá rád, prichádza na rad akcia. Lepšie by bolo povedané, že priplachtila a na moje učičíkané oko, ktoré sa zmierilo s dívaním sa na jednu časť telenovely natiahnutú na dve hodiny, to pôsobilo ako päsť (monokel veľký ako palacinka). Akoby si zrazu tvorcovia uvedomili, že milostnú líniu nemôžu divákovi poťahovať popred nos donekonečna, tak do posledných 30 minút napchali naháňačky, bitky, vydieranie, proste všetky možné klišoidné záležitosti, aby nakoniec z toho vymiesili záver typu rada pod pás a ľavý hák ako bonus.
S rozpočtom 35 mil dolárov toho človek nemôže veľa očakávať, ale dúfala som, že aspoň vizáž protagonistov, hlavne tých, čo majú problémy s farbou pleti, bude obstojná, keď sa už dalo očakávať, že triky, hoc ich je ako šafranu, nebudú nič svetaborné. Žiaľ, prišlo sklamanie, Edwardova rodinka vypadá ako vykrádačka butiku kombinovaná s hair-styleovým šialenstvom. Masky? Robíte si asi srandu, biely neprirodzený púder ma nanajvýš rozosmial. a vrchol všetkého boli záporáci, prišelci zo zamračeného neba, ktorý došli nakopnúť akciu a mne privodili záchvaty smiechu nielen svojou veľmi pozoruhodnou vizážou, ale aj desivou samoúčelnosťou. Ak aj niekoho vystrašili, ja som to rozhodne nebola.
Čo dodať, potenciál knihy ostal absolútne nevyužitý, Kristen spolu s peknými scenériami prírody to nezachráni, aby si filmový Twilight získal nadšených divákov, ktorý by sa neradili do skupiny fanatikov knižnej predlohy, je príliš nevýrazný, bez osobitého prístupu. U mňa zlyháva aj ako oddychovka.
PS: Spomínané pokračovanie - New Moon - prinesie zmenu na režisérskej stoličke, čo hodnotím veľmi pozitívne, herecký káder sa vracia pravdepodobne v plnom obsadení, dúfam, že do toho času sa poniektorí aspoň budú tváriť, že aj hrajú.
PS 2: Fajn, teraz už iba čakať virtuálny roj Pattinsonových obdivovateliek. Nech ma sila sprevádza :-).
Komentáre
"Som tvoja osobná značka heroínu." A ja mám z toho chuť šľahnúť si zlatú dávku.
a ja ako tvor ktory o svojej podstate chvilami pochybuje a ani necital knihu a nevidel film (hoci som chcela) sa k obsahu clanku vyjadrovat nebudem, bolo by to cisto vymyslene a bla bla bla
ale chap ma, musela som, ta veta ma dostala
fandim ti ;)